Redistributívna platba v roku 2021: Aj veľkí aj malí poľnohospodári by mohli byť spokojní

Redistributívna platba prerozdeľuje príjem od veľkých fariem k malým a stredným. 
Slovensko má z hľadiska produkcie, obhospodarovania pôdy a dotácii tzv. duálnu štruktúru, keď existuje menší počet veľkých fariem a veľa veľmi malých fariem. Redistributívna platba má práve preto na Slovensku význam. Zároveň, redistributívna platba je pre Slovensko dôležitá, ak chceme vybudovať konkurencieschopné rodinné farmy, ktoré sú dominantné v poľnohospodárstve na celom svete. V EÚ používa redistributívnu platbu 9 členských štátov. Mnohé iné štáty ju použiť nemusia, lebo majú štruktúru fariem založenú výlučne na malých a stredných farmách, ako napríklad Rakúsko alebo Slovinsko.  
Je potrebné poznamenať, že redistributívna platba neznižuje podporu poľnohospodárstva na Slovensku. Redistributívna platba neberie zdroje poľnohospodárom a nedáva ich napríklad zdravotníkom alebo do školstva. Ide len o čistý presun od fariem, ktoré dotujeme veľkými čiastkami, k farmám, ktoré dostávajú malé čiastky. Ide v podstate o spoločenskú dohodu, že ten, kto potrebuje viac, dostane viac. Štát podporuje také subjekty, ktoré spoločnosti prinášajú najväčší prínos. Netreba ale zabúdať na dôležitý fakt. Farmy si majú na seba zarobiť na trhu, dotácie by mali byť okrajovou záležitosťou a nie základom celého modelu podnikania. Bez orientácie na trh, nebude poľnohospodárstvo dostatočným prínosom pre spoločnosť z hľadiska tvorby pridanej hodnoty.

Ako bude redistributívna platba v roku 2021 vyzerať? 
Návrh ministerstva predstavený v piatok 12.2.2021 plánuje podporiť prvých 28 ha sumou redistributívnej platby vo výške 150 EUR na ha. Prečo 28 ha? Slovensko na začiatku programovacieho obdobia 2014-2020 informovalo Brusel, že naša priemerná  farma má 28ha. V súčasnosti je pravdou, že priemerná dotovaná farma má 100 ha a priemer všetkých fariem (aj tých nedotovaných) je 80 ha.  

Ak by celkový rozpočet zostal nezmenený, zavedením redistributívnej platby by malé farmy získali a veľké stratili, čo je podstatou prerozdelenia príjmov. Avšak ministerstvo sa rozhodlo celkový rozpočet prvého piliera navýšiť, tak aby malí farmári získali a zároveň veľkí nestratili. Návrh MPRV SR je nasledovný. Z druhého piliera, ktorý financuje rozvoj vidieka, presunie SR do prvého piliera SPP, z ktorého sa financujú priame platby, 64mil. EUR. Je to možné, lebo presuny medzi piliermi sú povolené do úrovne 25% sumy druhého piliera. Z týchto zdrojov použijeme na redistributívnu platbu 35 mil. EUR, na viazané platby 10 mil. EUR a na Greening 19 mil. EUR. Do druhého piliera nám totiž prišli z EÚ peniaze navyše (163 mil. EUR) na boj so súčasnou krízou v rámci programu Next Generation EU.  
Slovensko tieto zdroje dofinancovalo sumou 64 mil. EUR zo štátneho rozpočtu (hoci nemuselo). Toto dofinancovanie transferujeme zo štátneho rozpočtu do druhého piliera a z druhého piliera presunieme rovnakú čiastku do prvého piliera. Týmto sa rozpočet prvého piliera SPP navýši a nemusí sa znížiť základná podpora (SAPS), ktorá zostane na úrovni 117 EUR/ha ako doteraz. 

Pribudne však redistributívna platba 150 EUR/ha na prvých 28 ha. 20 hektárová farma získa na redistributívnej platbe dodatočných 3000 EUR ročne, 100 hektárová farma získa dodatočných 4 200 EUR, rovnako ako farma s 1 500 alebo 6 000 hektármi. Všetky farmy nad 28 ha získajú ročne navyše 4 200 EUR.  Takto nastavená politika nespôsobuje prerozdelenie príjmu od veľkých k malým, keďže sa neznižuje základná platba. 

Ako je to s Greeningom? Sú to peniaze na ekológiu a táto podpora bola na úrovni EÚ nastavená z hľadiska ochrany prírody tak zle, že ju dostávajú skoro všetky farmy. Prínos pre prírodu je minimálny. Greening aj podľa štúdie EK alebo Európskeho dvora audítorov slúži v súčasnosti hlavne ako príjmová podpora. Presunom prostriedkov Greeningová platba vzrastie o 10 EUR/ha. 20 hektárová farma získa navýšením Greeningu dodatočných 200 EUR, 100 hektárová 1000 EUR, 1500 hektárová 15 000 EUR a 6 000 hektárová farma dokonca až 60 000 EUR. Keďže Greening sa platí na hektár, väčšie farmy sú platené proporcionálne viac ako malé farmy. Je to lineárny systém, ktorý je veľmi výhodný pre veľké farmy. Nasledujúca tabuľka znázorňuje dopady zmien návrhov MPRV SR na príjmy fariem podľa veľkosti. 

Vplyv redistributívnej platby (RP) a zvýšenia Greeningu podľa návrhu MPRV SR na veľké a malé farmy

Zdroj: vlastné prepočty

Navrhovanými zmenami sa 20 hektárovej farme navýšia priame platby o 3 200 EUR, 100 hektárovej o 5 200 EUR a 6000 hektárovej až o 64 200 EUR. Návrh MPRV SR navyšuje dotácie pre všetky typy fariem, najviac navyšuje dotácie pre veľké farmy. 
Okrem toho sa navýšením rozpočtu zvýšia viazané platby o cca.15% pre chovateľov zvierat a pestovateľov ovocia a zeleniny. Dopady viazaných platieb sa jednoducho porovnať nedajú, lebo každá farma sa môže rozhodnúť, či bude produkovať dotovanú komoditu alebo nie. Za predpokladu, že veľké farmy majú viac živočíšnej výroby ako malé, tak aj týmto nástrojom sa podporia viac veľké farmy ako malé.  

Existujú tri aspekty návrhu MPRV SR na redistributívnu platbu  
Redistribúcia od veľkých k malým bola nahradená redistribúciou zdrojov od daňových poplatníkov ku všetkým poľnohospodárom. Daňoví poplatníci prostredníctvom vyšších daní financujú v plnom rozsahu návrh zmien poľnohospodárskej politiky. Slovenskí daňoví poplatníci financujú podporu príjmu fariem, ktoré to nepotrebujú, t.j. veľkých fariem, ktoré získavajú už teraz vysoké priame platby. 
Druhým je výška redistributívnej platby. 150 EUR/ha znamená, že budeme mať najvyššiu redistributívnu platbu zo všetkých krajín EÚ. Štandardná výška redistributívnej platby sa pohybuje na úrovni od 40 do 50 EUR/ha. Navrhnutá redistributívna platba je dokonca vyššia ako v Belgicku (127 EUR/ha, doteraz najvyššia), ktoré má priemernú mzdu 5 krát vyššiu, ako je priemerná mzda na Slovensku.  
Tretím aspektom je udržateľnosť financovania návrhu MPRV SR v budúcnosti. Nastavenie priamych platieb by malo byť dlhodobé a transparentné, lebo len tak môžu pozitívne ovplyvniť rozvoj fariem na Slovensku. Časté zmeny poľnohospodárskej politiky nie sú v súlade s ekonomickým rastom, na ktorý je potrebná stabilita politík. Je pravdepodobné, že získať dodatočné peniaze (64 mil. EUR) v roku 2022 bude väčší problém ako v roku 2021. Už v tomto roku totiž minieme všetky zdroje, ktorými spolufinancujeme Next Generation EÚ v druhom pilieri a zároveň ich presúvame do prvého piliera. 

Treba dávať redistributívnu platbu aj farmám do 5 ha? 
Je to veľká politická otázka súčasnosti! Na Slovensku existuje cca. 7 100 fariem podporovaných priamymi platbami, ktoré majú menej ako 5 ha. Väčšinou sú to fyzické osoby nepodnikatelia tzv. FON-kári. Je ich počtom veľa, ale hospodária na malých výmerách pôdy. Sú to ľudia, ktorí za to, že udržujú pôdu v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, poberajú dotácie v priemere tisíc eur ročne. Mnohí z nich niečo pestujú alebo chovajú pre svoju vlastnú potrebu a prebytky predávajú na trhu. Viac sme o nich písali v Denníku N. 

Priemerná výmera všetkých fariem od 0 do 5 hektárov je okolo 2,6 ha poľnohospodárskej pôdy. Spolu obhospodarujú 18 200 ha pôdy. Je to asi 1% celkovej výmery, na ktorú sú vyplácané priame platby na Slovensku. Na priamych platbách spolu tieto malé farmy dostali minulý rok (ešte bez redistributívnej platby) okolo 3,35 mil. EUR, čo predstavuje na jednu farmu približne 40 EUR mesačne. Celkovo zo zdrojov prvého piliera získalo týchto 7 100 malých fariem menej ako 1%. Až 99% dotácií získali ostatné farmy, ktorých bolo 11 200 (všetky údaje za rok 2020).

Podiel fariem do 5 ha na počte, pôde a dotáciách v minulom roku

Zdroj: vlastné prepočty na základe údajov PPA

Na druhej strane existujú na Slovensku investori, ktorí sami ovládajú viac ako spomínaných 18 200 ha pôdy všetkých malých fariem do 5 ha spolu. To čo dostane na priamych platbách 7 100 farmárov, to  u nás dostane aj jeden konečný užívateľ výhod. Títo veľkí investori ovládajú na Slovensku viac ako 20% pôdy a ešte viac % rozpočtu.  Je potrebné venovať viac pozornosti efektívnosti podpory veľkých fariem na Slovensku, keďže majú podstatne väčší podiel na pôde aj na dotáciách ako malé farmy. Napríklad návrh MPRV SR mohol uvažovať o efektívnom stropovaní priamych platieb na konečného užívateľa výhod, ktoré dokáže veľkým neaktívnym farmám bez reálnej zamestnanosti podstatne znížiť dotácie a tie potom presunúť aktívnym farmám. 

Produkcia fariem do 5 ha
Informácií a údajov o produkcii fariem do 5 ha je nedostatok. Patria medzi nich však aj  producenti jahôd, malí ovocinári a zeleninári, ktorí taktiež svoje prebytky predávajú na trhoch a tržniciach a zabezpečujú domácu lokálnu produkciu. A sú medzi nimi aj chovatelia niekoľkých oviec a kráv na lazoch, ktorí sa ešte nestihli odsťahovať do Bratislavy. Údaje na dôkladnú analýzu však chýbajú, keďže ich Štatistický úrad ani MPRV SR nezbiera. Farmy do 5 ha obhospodarujú len 1% pôdy, a preto tieto farmy majú nulový vplyv na pokles slovenskej potravinovej sebestačnosti. Sebestačnosť však na Slovensku dlhodobo klesá. Od roku 1990 nastal rapídny pokles produkcie, hlavne produkcie ovocia a zeleniny ako aj živočíšnej výroby. Nízka produktivita fariem do 5 ha nám nesebestačnosť určite nespôsobila, keďže takéto farmy dlho na Slovensku ani neexistovali. 

Hlavným dôvodom nízkej produkcie na Slovensku je neexistencia reforiem. Namiesto reforiem sa Slovensko doteraz sústredilo na priame platby. Priame platby u nás tvoria najvyšší podiel na produkcii alebo ziskoch z celej EÚ.

Podiel priamych platieb a celkových dotácií na príjmoch výrobných faktorov (práca, pôda a kapitál) v poľnohospodárstve (priemer 2014 - 2018) 

Zdroj: Európska komisia, https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/food-farming-fisheries/farming/documents/cap-expenditure-graph5_en.pdf

Vysoká závislosť na dotáciách je pre Slovensko veľmi nebezpečná v budúcnosti. Tieto negatívne výsledky však nie sú obrazom farmárov do 5 ha, ktorí majú menej ako jednopercentný podiel na dotáciách. 

Ako zareagujú farmy na redistributívnu platbu v budúcnosti? 
Dá sa očakávať, že táto politika podporí aktivitu malých fariem. Slovensko potrebuje rast poľnohospodárskej aktivity na vidieku, keďže máme jednu z najnižších zamestnaností na hektár pôdy v celej EÚ.  Pre slovenský vidiek bude prospešné, že začnú noví poľnohospodári hospodáriť a existujúci expandovať. Je cieľom SPP EÚ, aby sa európsky a slovenský vidiek nevyľudňoval odchodom mladých do miest. V súčasnosti totiž v poľnohospodárstve nechcú mladí ľudia pracovať. Cieľom vládnej aj európskej politiky má byť vytvorenie podmienok pre životaschopný a diverzifikovaný vidiek. Nespoliehať sa na lokálne produkčné monopoly. Podnikaniu na vidieku však bráni napríklad zle fungujúci trh s pôdou. Existujú veľké náklady na získanie dodatočnej pôdy a rozšírenie podnikania. V tejto oblasti je potrebné investovať viac zdrojov do komplexných pozemkových úprav, ktoré doteraz prebehli len na 10 percentách pôdy. Rozvoju podnikania na vidieku tiež nepomáha vysoká administratívna náročnosť. Nízke redistributívne platby prilákajú do odvetvia málo ľudí. Lebo so získavaním priamych platieb (aj redistributívnych) je viazaných veľa povinnosti vo vzťahu k prírode a ochrane pôdy, ale aj veľa zbytočnej byrokracie. Malé farmy a rozvoj komerčných rodinných fariem je prospešný pre slovenský vidiek. Slovenská spoločnosť chce vidiek živý a udržateľný. Odtrhnúť malých od dotácii môže znamenať krok k vyľudneniu vidieckych oblastí To je proti princípom Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Obava, že malé farmy budú brať len dotácie a nič nerobiť je veľmi zvláštna. V takom prípade by sme sa mali ďaleko viac obávať, či to nerobia náhodou veľké farmy.  
Keď zavedieme redistributívnu platbu od 6 hektárov, tak oberieme 10 hektárovú farmu o polovicu redistributívnej platby a dvadsaťhektárovú o štvrtinu. Okrem fariem do 5 hektárov by na túto politiku doplatili malé a stredné komerčné rodinné farmy. 



Reakciu na článok zasielajte na info.agropolitika@gmail.com. Ďakujeme.