Štúdie
Prenos nekalých obchodných praktík v rámci potravinových reťazcov EÚ
Zadanie: Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC)
Zhrnutie: Štúdia predstavuje výsledky výskumného projektu „transmisia nekalých obchodných praktík v potravinových reťazcoch EÚ: metodika a empirické uplatnenie“. Účelom projektu je navrhnúť a otestovať monitorovací systém nekalých obchodných praktík (UTP) v poľnohospodársko-potravinárskom dodávateľskom reťazci. Analýza sa osobitne zameriava na hodnotenie „efektu prenosu“, ktorý je definovaný ako dôsledok výskytu nekalej obchodnej praktiky pre celý dodávateľský reťazec. V rámci štúdie bol dotazníkovým prieskumom analyzovaný stav v oblasti nekalých obchodných praktík na Slovensku v reťazci od pestovania jabĺk až po ich predaj konečnému spotrebiteľovi.
Štúdia o ekonomickej hodnote schém kvality EÚ: Chránené označenie pôvodu a Zaručená tradičná špecialita
Zadávateľ: Ecorys, DG-AGRI
Zhrnutie: Štúdia zhromaždila a analyzovala ekonomické údaje o chránených označeniach pôvodu (CHOP) a zaručených tradičných špecialitách (ZTŠ) zaregistrovaných v 28 členských štátoch Európskej únie za obdobie rokov 2011 - 2017. Odhad hodnoty predaja produktov s takýmto označením bol v roku 2017 77,1 miliárd EUR, víno tvorilo pritom 51% tejto hodnoty (39 miliárd EUR), poľnohospodárske výrobky a potraviny 35% (27 miliárd EUR), liehoviny pre 13% (10 miliárd EUR) a aromatizované vína 0,1% (43 miliónov EUR). Celková hodnota predaja pokrytá CHOP / ZTŠ sa od roku 2010 zvýšila o 42% (37% bez ZTŠ). Päť členských štátov malo predajnú hodnotu výrobkov CHOP viac ako 5 miliárd EUR: Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Španielsko. Hodnota celkového vývozu (obchod v rámci EÚ a vývoz do krajín mimo EÚ) výrobkov CHOP / ZTŠ sa odhaduje na 32,10 miliárd EUR, čo predstavovalo 42% z celkovej hodnoty predaja v roku 2017 (20% v rámci EÚ a 22% na vývoz do krajín mimo EÚ). Celková ekonomické hodnota schém kvality EÚ dosiahla v roku 2017 40 miliárd EUR a v porovnaní s rokom 2010 sa zvýšila o 38%.
Štúdia o finančných potrebách poľnohospodárskeho a agropotravinárskeho sektora v 24 členských štátoch EÚ: Slovensko
Zadávateľ: Európska komisia, Európska investičná banka
Zhrnutie: Finančná medzera, ktorá predstavuje množstvo zdrojov, ktoré by poľnohospodári potrebovali okrem existujúcich finančných prostriedkov, je odhadovaná na 140 až 316 miliónov EUR. Asi 60% sa týka malých fariem (do 20 ha) a asi 35% mladých farmárov. Pokiaľ ide o finančné produkty, 60% medzery vo financovaní sa týka dlhodobých investičných úverov. Odstrániť nedostatok zdrojov by mohli finančné nástroje vo forme záruk, špeciálnych produktov pre malých a mladých farmárov ale bonifikácia úrokov. V agropotravinárstve na Slovensku je medzera v porovnaní s poľnohospodárstvom podstatne nižšia. Štúdia poukazuje, že finančná medzera v agropotravinárstve je odhadovaná na 37 miliónov EUR. Až 77% hodnoty medzery sa týka malých podnikov (do 50 zamestnancov). Pokiaľ ide o finančné produkty, medzera sa týka predovšetkým krátkodobých a dlhodobých investičných úverov. Rozhovory s príslušnými zainteresovanými stranami však naznačujú, že medzera vo financovaní agropotravinárstva na Slovensku môže byť vyššia ako ukazujú závery medzinárodného dotazníkového prieskumu.
Prečo na Slovensku nemožno stropovať priame platby? Perspektíva politickej ekonómie
Zadávateľ: Agentúra na podporu výskumu a vývoja
Zhrnutie: Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) každoročne poskytuje podporu poľnohospodárskemu sektoru v EÚ v hodnote viac ako 50 miliárd EUR, z čoho priame platby (PP) tvoria približne 70%. O PP sa často tvrdí, že sú nespravodlivo poskytované veľkým farmám. V tomto príspevku analyzujeme implikácie a politickú ekonómiu zastropovania PP na Slovensku v kontexte pokračujúcich negociácií ohľadom budúcej reformy SPP. Výsledky našich simulácií pre Slovensko ukazujú, že ak by bol návrh Komisie z roku 2018 schválený, viedlo by to k zastropovaniu veľkých fariem vo výške 190,1 milióna EUR (68% z celkových PP), ak by sa nemohli odpočítať mzdové náklady. Tieto straty by sa znížili na iba 12,2 milióna EUR (4,4% z celkových PP), keď sa odpočítajú náklady na prácu. Výsledky ďalej ukazujú, že potenciálne ovplyvnené veľké farmy na Slovensku vykazujú nižšiu výkonnosť a nižšie dodržiavanie cieľov poľnohospodárskej politiky ako farmy neovplyvnené stropovaním PP. Podobne ako v prípade minulých reforiem SPP sa očakáva, že pozícia Slovenska proti stropovaniu PP sa udrží aj v budúcnosti, čo by sa dalo vysvetliť tromi hlavnými faktormi: argument produktivity, argument politickej ekonómie spojený s lobistickým tlakom veľkých fariem a nízkymi ekonomickými deformáciami PP.