Online konferencia

Online konferencia

Príprava Strategického plánu novej SPP: spoločne a odborne

Hlavný organizátor konferencie:
SPU v Nitre  

Príprava Strategického plánu pre Slovensko v rámci SPP 2021 – 2027 vrcholí. Aké rámce pre novú agropolitiku boli schválené v Bruseli? Aké sú priority agrorezortu a čo chcú poľnohospodári? Ako treba podporiť produkciu ovocia, zeleniny a živočíšnu výrobu? Bude dosť financií? Pozvaní hostia dajú odpovede.

Čítať viac...

Prenos nekalých obchodných praktík v rámci potravinových reťazcov EÚ

Prenos nekalých obchodných praktík v rámci potravinových reťazcov EÚ

Zadanie: Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC)
Zhrnutie: Štúdia predstavuje výsledky výskumného projektu „transmisia nekalých obchodných praktík v potravinových reťazcoch EÚ: metodika a empirické uplatnenie“. Účelom projektu je navrhnúť a otestovať monitorovací systém nekalých obchodných praktík (UTP) v poľnohospodársko-potravinárskom dodávateľskom reťazci. Analýza sa osobitne zameriava na hodnotenie „efektu prenosu“, ktorý je definovaný ako dôsledok výskytu nekalej obchodnej praktiky pre celý dodávateľský reťazec. V rámci štúdie bol dotazníkovým prieskumom analyzovaný stav v oblasti nekalých obchodných praktík na Slovensku v reťazci od pestovania jabĺk až po ich predaj konečnému spotrebiteľovi.

Prečo na Slovensku nemožno stropovať priame platby? Perspektíva politickej ekonómie

Prečo na Slovensku nemožno stropovať priame platby? Perspektíva politickej ekonómie

Zadávateľ: Agentúra na podporu výskumu a vývoja
Zhrnutie: Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) každoročne poskytuje podporu poľnohospodárskemu sektoru v EÚ v hodnote viac ako 50 miliárd EUR, z čoho priame platby (PP) tvoria približne 70%. O PP sa často tvrdí, že sú nespravodlivo poskytované veľkým farmám. V tomto príspevku analyzujeme implikácie a politickú ekonómiu zastropovania PP na Slovensku v kontexte pokračujúcich negociácií ohľadom budúcej reformy SPP. Výsledky našich simulácií pre Slovensko ukazujú, že ak by bol návrh Komisie z roku 2018 schválený, viedlo by to k zastropovaniu veľkých fariem vo výške 190,1 milióna EUR (68% z celkových PP), ak by sa nemohli odpočítať mzdové náklady. Tieto straty by sa znížili na iba 12,2 milióna EUR (4,4% z celkových PP), keď sa odpočítajú náklady na prácu. Výsledky ďalej ukazujú, že potenciálne ovplyvnené veľké farmy na Slovensku vykazujú nižšiu výkonnosť a nižšie dodržiavanie cieľov poľnohospodárskej politiky ako farmy neovplyvnené stropovaním PP. Podobne ako v prípade minulých reforiem SPP sa očakáva, že pozícia Slovenska proti stropovaniu PP sa udrží aj v budúcnosti, čo by sa dalo vysvetliť tromi hlavnými faktormi: argument produktivity, argument politickej ekonómie spojený s lobistickým tlakom veľkých fariem a nízkymi ekonomickými deformáciami PP.

Štúdia o finančných potrebách poľnohospodárskeho a agropotravinárskeho sektora v 24 členských štátoch EÚ: Slovensko

Štúdia o finančných potrebách poľnohospodárskeho a agropotravinárskeho sektora v 24 členských štátoch EÚ: Slovensko

Zadávateľ: Európska komisia, Európska investičná banka
Zhrnutie: Finančná medzera, ktorá predstavuje množstvo zdrojov, ktoré by poľnohospodári potrebovali okrem existujúcich finančných prostriedkov, je odhadovaná na 140 až 316 miliónov EUR. Asi 60% sa týka malých fariem (do 20 ha) a asi 35% mladých farmárov. Pokiaľ ide o finančné produkty, 60% medzery vo financovaní sa týka dlhodobých investičných úverov. Odstrániť nedostatok zdrojov by mohli finančné nástroje vo forme záruk, špeciálnych produktov pre malých a mladých farmárov ale bonifikácia úrokov. V agropotravinárstve na Slovensku je medzera v porovnaní s poľnohospodárstvom podstatne nižšia. Štúdia poukazuje, že finančná medzera v agropotravinárstve je odhadovaná na 37 miliónov EUR. Až 77% hodnoty medzery sa týka malých podnikov (do 50 zamestnancov). Pokiaľ ide o finančné produkty, medzera sa týka predovšetkým krátkodobých a dlhodobých investičných úverov. Rozhovory s príslušnými zainteresovanými stranami však naznačujú, že medzera vo financovaní agropotravinárstva na Slovensku môže byť vyššia ako ukazujú závery medzinárodného dotazníkového prieskumu.

Štúdia o ekonomickej hodnote schém kvality EÚ: Chránené označenie pôvodu a Zaručená tradičná špecialita

Štúdia o ekonomickej hodnote schém kvality EÚ: Chránené označenie pôvodu a Zaručená tradičná špecialita

Zadávateľ: Ecorys, DG-AGRI
Zhrnutie: Štúdia zhromaždila a analyzovala ekonomické údaje o chránených označeniach pôvodu (CHOP) a zaručených tradičných špecialitách (ZTŠ) zaregistrovaných v 28 členských štátoch Európskej únie za obdobie rokov 2011 - 2017. Odhad hodnoty predaja produktov s takýmto označením bol v roku 2017 77,1 miliárd EUR, víno tvorilo pritom 51% tejto hodnoty (39 miliárd EUR), poľnohospodárske výrobky a potraviny 35% (27 miliárd EUR), liehoviny pre 13% (10 miliárd EUR) a aromatizované vína 0,1% (43 miliónov EUR). Celková hodnota predaja pokrytá CHOP / ZTŠ sa od roku 2010 zvýšila o 42% (37% bez ZTŠ). Päť členských štátov malo predajnú hodnotu výrobkov CHOP viac ako 5 miliárd EUR: Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Španielsko. Hodnota celkového vývozu (obchod v rámci EÚ a vývoz do krajín mimo EÚ) výrobkov CHOP / ZTŠ sa odhaduje na 32,10 miliárd EUR, čo predstavovalo 42% z celkovej hodnoty predaja v roku 2017 (20% v rámci EÚ a 22% na vývoz do krajín mimo EÚ). Celková ekonomické hodnota schém kvality EÚ dosiahla v roku 2017 40 miliárd EUR a v porovnaní s rokom 2010 sa zvýšila o 38%.

Stropovanie v kombinácii s redistributívnou platbou by pomohlo vyvážiť disproporcie v prerozdeľovaní priamych platieb

Stropovanie v kombinácii s redistributívnou platbou by pomohlo vyvážiť disproporcie v prerozdeľovaní priamych platieb

Koncom júla Európska rada schválila viacročný finančný rámec (VFR) pre roky 2021 až 2027. Ako na tom bude finančne budúca SPP v porovnaní so súčasným programovacím obdobím?

Sledujme, kto o potravinovej sebestačnosti hovorí a kto na nej zarába

Sledujme, kto o potravinovej sebestačnosti hovorí a kto na nej zarába

Nová vláda má páky na to, ako agrobarónov a bývalé družstvá prinútiť, aby pomáhali aj vidieku a potravinovej sebestačnosti, nielen sebe.

Repka je v poriadku, slovenská poľnohospodárska politika nie

Repka je v poriadku, slovenská poľnohospodárska politika nie

Povinné kvóty na podiel biopalív vyvolali na Slovensku, ale aj v Maďarsku alebo Česku vznik biopalivovej vertikály od pestovateľov repky a kukurice cez spracovateľov, rafinérie až po čerpacie stanice. Slovensko má spolu s Českom najväčšie farmy v EÚ a veľké farmy idú dobre dokopy s obilninami a olejninami a všeobecne s intenzívnou produkciou, ktorá nie je vždy najbližšia prírode. Repka nie je problémom, je len syndrómom zlého nastavenia pomerov v našom poľnohospodárstve.

Diskutovali o agrárnej politike

Diskutovali o agrárnej politike

Veľkú príležitosť na to, ako presvedčiť mladých ľudí, aby sa nebáli práce v agrárnom sektore, prináša aj pripravovaná reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Aká je šanca, že sa to podarí? Majú mladí ľudia voči práci v agrárnom sektore predsudky? Ako im môže pomôcť štát? Je Slovensko pripravené na výmenu generácií v poľnohospodárstve?

J. Pokrivčák: V novej SPP by sme sa mali viac venovať efektivite fungovania jednotlivých podporných politík ako len výške rozpočtu

J. Pokrivčák: V novej SPP by sme sa mali viac venovať efektivite fungovania jednotlivých podporných politík ako len výške rozpočtu

Zrejme v súčasnosti najschodnejšou cestou pre Slovensko ako navýšiť rozpočet SPP pre farmárov je lobing za rýchlejšiu konvergenciu priamych platieb medzi členskými krajinami. Aké sú šance na to, že sa aktuálny návrh legislatívy v tejto oblasti zmení v náš prospech?

Agropolitika v číslach

Dotácie na hektár

Agrorozpočet

Obvyklé nájomné

Pozemkové úpravy